Milo, ty si pedagógom Gymnázia na Kukučínovej v Poprade. To je v týchto dňoch pomerne slávne gymnázium. Ako si vnímal to dianie, ktoré prišlo s návštevou premiéra v Poprade? Študent Muro je váš žiak?

Tu treba hneď uviesť veci na pravú mieru – študent Muro nie je z našej školy. Je z „Gymnázia Tatarku“ (Gymnázium Dominika Tatarku, pozn. red.), čo je iné gymnázium v Poprade, má svoje vedenie aj organizačné zložky. My sme to zaregistrovali len zo správ, že nejaký študent Gymnázia Tatarku popísal chodník. K nám do školy prišla pozvánka na stretnutie s premiérom na okresnom úrade. Dali sme žiakom na výber, či sa chcú zúčastniť, alebo nie.

To znamená, že toho prvého stretnutia, ktoré bolo zrušené a malo byť na Gymnáziu Tatarku, ste neboli účastní?

Áno, presne tak.

Dali ste žiakom na výber a oni povedali, že chcú ísť.

Áno. Približne 50 žiakov vyjadrilo cez systém EduPage záujem ísť. Boli na to vyčlenení dvaja pedagógovia, ktorí ich tam mali odviesť, a teda išli.

Si známy tým, že sa so žiakmi rozprávaš na rôzne témy aj počas hodín. Sám som bol toho svedkom a vážil som si to. Smerovali žiaci svoje otázky aj na teba? Pýtali sa, čo si myslíš o takomto stretnutí? Rozprávaš sa so žiakmi otvorene o spoločnosti?

Škola je apolitická, čiže ani z mojej strany, ani zo strany nikoho iného nebol na študentov vyvíjaný žiadny tlak. Treba si uvedomiť, že študent Muro bol obvinený z toho, že s ním niečo riešila nejaká poslankyňa Progresívneho Slovenska. Našich žiakov – to môžem prehlásiť – nikto zo žiadnej politickej strany neoslovil ani neviedol. Všetko to bolo v rovine komunikácie učitelia – žiaci. Áno, vedeli sme, že tam žiaci pôjdu, aj ja som to vedel. Komunikoval som s nimi aj v ten deň, keď malo byť stretnutie. Povedal som im, že je to ich slobodná voľba. Povedali mi, že určitá časť sa tam chystá, ale určite neboli nikým navádzaní.

Ako sa pozeráš ty, ako pedagóg, na možnosť, že sa žiaci môžu zhovárať s politikom?

Ja osobne si myslím, že to nepatrí na pôdu školy. Mne osobne vôbec neprekážalo, že je takéto stretnutie na okresnom úrade. Treba si uvedomiť, že na to stretnutie išli iba plnoletí študenti. Mali teda právo sa sami rozhodnúť. Keďže to nebolo na pôde školy, v podstate som im schvaľoval, že tam chcú ísť. Chcem hneď podotknúť, že všetci študenti prišli a približne pol hodiny tam skutočne sedeli a snažili sa o to, aby im stretnutie niečo prinieslo.

Dopad stretnutia bol v konečnom dôsledku taký, že niektorí študenti sa rozhodli odísť. Rozprával si sa potom s tými, ktorí sa postavili a opustili miestnosť? Na aký popud sa to udialo?

Osobne poznám všetkých troch, ktorí boli hovorcovia skupiny, ktorá odišla. Boli to študenti 4. B, 4. C a oktávy, teda našich troch maturitných tried. Za každú triedu bol jeden, ktorý s nami komunikoval. Viem, že robili rozhovor aj pre český týždenník. Povedali mi, že oni tomu stretnutiu chceli dať šancu a chceli rozprávať o medzinárodných vzťahoch. Jedna študentka si skutočne doniesla ukrajinskú zástavu, ale nevytiahla ju, kým nedošlo k odchodu. Na ten odchod sa pripravili v tom zmysle, že ak by stretnutie k ničomu neviedlo a boli by osočovaní alebo napomínaní, mali pripravenú alternatívu, že odídu za zvonenia kľúčov. Ale stále dávali šancu normálnemu rozhovoru. Sedeli tam, no akonáhle boli obvinení alebo poslaní bojovať na Ukrajinu … (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).