Spojená škola v Spišskej Starej Vsi má svojho interného školského psychológa. Úlohou školského psychológa je jednak riešiť psychickú pohodu žiakov, učiteľov a rodičov v školskom prostredí, ale tiež je dôležité, aby im predchádzal prostredníctvom prevencie, poradenstva, diagnostiky a intervencií. Mgr. Dušana Kopčeková pracuje v Spojenej škole ako vôbec prvá interná psychologička na plný úväzok. Porozprávali sme sa o tom, v čom spočíva jej práca, aké sú najväčšie problémy dnešnej mladej generácie i detí, ale aj o tom, ako vníma prácu psychológa verejnosť. 

Skús sa na úvod trochu predstaviť našim čitateľom. Kto si, odkiaľ pochádzaš, čo máš vyštudované, čomu sa venuješ?

Pochádzam z malej dedinky Prašice pri Topoľčanoch – ako my doma hovoríme, som „Žochárka“. Mám 26 rokov, študovala som na Strednej pedagogickej škole v Modre a neskôr som sa rozhodla pokračovať v štúdiu jednoodborovej psychológie. Tento odbor mi umožňuje venovať sa rôznym oblastiam psychológie, no mňa najviac oslovila práve školská psychológia. Pre túto oblasť som sa rozhodla nielen z praktických dôvodov – ako čerstvá absolventka som mohla ihneď začať pracovať bez potreby ďalších atestácií. Práca školského psychológa mi dáva možnosť byť v blízkosti detí, školy a učiteľského prostredia, ktoré mám veľmi rada.

Ako si sa dostala práve do Zamaguria a za akých okolností?

Priznám sa, že ešte pred troma rokmi som o Zamagurí vedela len veľmi málo. Náhoda však chcela, že som spoznala jedného šarmantného Gorala z Jezerska, s ktorým sme si hneď padli do oka. Slovo dalo slovo a začali sme spolu bývať v Nitre, kde som po vysokej škole pracovala ako školská psychologička. Po roku a pol sa nám naskytla možnosť presťahovať sa do Spišskej Starej Vsi, a tak sme si povedali, že to skúsime. Priznám sa však, že som bola ochotná ísť sem len v prípade, že si nájdem prácu – predsalen, psychológ to tu nemá jednoduché a na prácu na ,,gazdovke“ som ešte nebola dostatočne vyškolená. Osud (a trochu aj zhoda nešťastných okolností) to nakoniec zariadil tak, že som našla svoje miesto na Spojenej škole v Spišskej Starej Vsi. A tak sa zo Žochárky stala ,,Goralka“. Zvykám si na nové prostredie aj na ľudí a verím, že si tu časom vytvorím domov, kde sa budem cítiť dobre.

V čom spočíva práca školskej psychologičky? Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

Deti sa ma niekedy s úsmevom pýtajú: „A keď za vami nikto nepríde, tak vy celý deň nič nerobíte?“. Opak je však pravdou. Práca školskej psychologičky je veľmi rozmanitá a dôležitá. Okrem individuálnych rozhovorov so žiakmi a skupinových preventívnych aktivít sa venujem aj konzultáciám s pedagógmi, rodičmi a školským podporným tímom. Spoločne hľadáme spôsoby, ako žiakom pomôcť napredovať nielen v učení, ale aj v osobnostnom rozvoji, v medziľudských vzťahoch či v zvládaní záťaže. K mojej práci patrí aj prepájanie školy s odborníkmi mimo nej. Spolupracujem s Centrom poradenstva a prevencie, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, IPčkom, či s projektmi Ministerstva vnútra zameranými na prevenciu kriminality. Spoločne sa snažíme deťom prinášať podporu a dôležité informácie o témach, o ktorých sa niekedy ťažko … (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).