Mladá Zamagurčanka Lenka (28) je dôkazom toho, že aj mladí ľudia môžu zastávať vedúce funkcie a prinášať tak, napríklad aj do školstva, nový, kreatívny vietor. Lenka pochádza z obce Veľká Lesná, jej manžel z obce Lesnica, ale ich domovom je už niekoľko rokov obec Skýcov na západnom Slovensku. Na to, ako sa do tejto obce dostali, ale hlavne o jej fungovaní v školstve a názoroch naň, sme sa pozreli v nasledujúcom rozhovore. 

Lenka, skús sa predstaviť našim čitateľom. Možno pomôže, keď prezradíš svoje rodné priezvisko? 

Volám sa Lenka Maniaková, rodným priezviskom Krišáková. Pochádzam z krásnej dedinky Veľká Lesná, no už šiesty rok žijem na západnom Slovensku, konkrétne na horárni v Skýcove. Táto zmena prostredia mi priniesla veľa nových skúseností a inšpirácií.

Skýcov je obec na západnom Slovensku, v okrese Zlaté Moravce. Ako si sa do tejto dedinky dostala?

Môj manžel pochádza z Lesnice a pracoval v okrese Zlaté Moravce ako pilčík. Má ukončenú strednú aj vysokú školu s lesníckym zameraním, a tak mu raz navrhli, či by neskúsil podať žiadosť na Lesy SR ako horár. Skúsil to, prijali ho a pridelili mu horáreň práve na Skýcove. Keď sme sa neskôr vzali, presťahovala som sa za ním a odvtedy tu žijeme.

Aké máš záľuby, koníčky?

Vo voľnom čase veľmi rada hrám na gitare a spievam. Hudba je mojou srdcovou záležitosťou. Spolu s mojou kolegyňou vedieme detský spevácky zbor v kostole, čo je pre mňa veľkým obohatením. Práca s deťmi a hudbou je krásnym spojením, ktoré mi prináša radosť a zároveň možnosť rozvíjať talenty iných.

Pôsobíš na západnom Slovensku ako riaditeľka materskej školy. Kým sa k tomu ale dostaneme, skúsme sa najprv pozrieť na to, aká bola tvoja  cesta k tejto funkcii. 

Ani sama neviem, ako sa mi to celé podarilo. Bol to vždy môj sen, len som netušila, že sa začne napĺňať tak rýchlo. Jedného dňa som si povedala, že skúsim podať životopis. Pozvali ma na pohovor a krátko na to mi prišla pozvánka. Bola som prijatá ako riaditeľka materskej školy. Ani vo sne by mi nenapadlo, že sa to naozaj stane.

Hovorí sa, že byť učiteľom nie je zamestnanie, ale povolanie. Aká bola tvoja motivácia stať sa učiteľkou?

Je to trochu zvláštne, ako dieťa som vždy snívala o tom, že budem lekárkou. No raz sa mi pri odbere krvi urobilo zle, a vtedy som si uvedomila, že táto cesta asi nebude pre mňa. Postupne som začala vnímať, že by ma veľmi bavila práca s deťmi. Aj moje učiteľky zo základnej školy mi často hovorili, že by som bola skvelá učiteľka v materskej škole. A tak som sa rozhodla vydať touto cestou.

Aké máš za sebou štúdiá a pracovné skúsenosti?

Strednú školu som študovala v Levoči – odbor učiteľstvo a vychovávateľstvo. Nedávno som úspešne ukončila bakalárske štúdium v odbore predškolská a elementárna pedagogika, a zároveň si robím aj funkčné vzdelávanie, ktoré ukončím budúci rok. Nebolo to jednoduché – štúdium, práca, domácnosť – ale zvládla som to a stálo to za to. V štúdiu plánujem pokračovať ďalej a čoskoro sa chystám na magisterské štúdium.

Aká bola tvoja pracovná cesta až k pozícii riaditeľky materskej školy? Na akých miestach si doteraz zatiaľ pôsobila?

Čo sa týka praxe, moje prvé tri roky som pôsobila ako učiteľka v materskej škole vo Veľkej Lesnej. Po svadbe som sa presťahovala na západné Slovensko a začala som učiť v súkromnej materskej škole v Zlatých Moravciach. Žiaľ, zasiahla pandémia a z tejto práce som musela odísť. Hneď nato som si však našla nové …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní)