Na to, aby si mohol byť hlavou športovej školy, musíš mať zrejme šport pod kožou. Aký je tvoj vzťah k pohybu a vzdelaniu v tejto oblasti?

Môj vzťah k športu sa začal už v útlom detstve na dvore, kde sme s bratom hrávali futbal jeden na jedného. Futbalové začiatky sa viažu k Spišskej Starej Vsi, kde som od desiatich rokov hrával za žiakov. Neskôr som išiel na strednú školu do Košíc, kde som kopal za rezervu 1. FC Košice v druhej dorasteneckej lige. Počas vysokej školy v Bratislave som hral tretiu ligu za FC Ružinov. Po škole sa mi v hlavnom meste nechcelo ostávať, hľadal som niečo bližšie k domovu. Poprad sa ukázal ako ideálna voľba – blízko domov, menšie mesto a prišla aj ponuka hrať za FK Poprad.

Kto boli tvoji futbaloví súpútnici v Spišskej Starej Vsi? Aby sa v tomto rozhovore našli…

Mám zafixovaného najmä Rada Babiaka. Keď som nastupoval ako malý štvrtáčik, on bol deviatak a veľký kapitán mužstva. Bol to taký pilier, viedol nás malých „šušňákov“.

Hrával si v Košiciach aj s Lacom Eliášom?

Áno, ale míňali sme sa v kategóriách. Laco je o dva roky starší, takže keď ja som bol mladší dorastenec, on bol už starší. V jednom tíme sme si teda spolu nezahrali.

Tvoja stredná škola v Košiciach bola tiež športová?

Áno, vtedy to boli športové gymnáziá. V roku 2019 sa legislatíva zmenila a museli vzniknúť Stredné športové školy, ktoré môžu mať viac odborov. My máme napríklad 2 odbory:  športové gymnázium a športový manažment.

Čo si musel ako 15-ročný zvládnuť, aby ťa vzali na športovú školu?

Musel som prejsť talentovými skúškami. Vtedy bol presne limitovaný počet futbalistov, ktorých mohli prijať. Bol to doslova výber najlepších z východu. Ja som bol asi z najväčšej diaľky, vyše 120 kilometrov. Väčšina chlapcov bola z Košíc alebo blízkeho okolia.

Neskôr si vyštudoval FTVŠ v Bratislave, odbor kondičný tréner. Plánoval si sa živiť len trénerstvom, alebo si myslel aj na učenie?

Prišla realita. Keď si s diplomom nevieš nájsť prácu a nechceš ísť robiť niekam za pokladňu, siahneš po pláne B – učiteľstve. A s odstupom času hovorím, že to bola dobrá cesta. Mojím prvým zamestnaním bola Tatranská akadémia v Poprade, kde som deväť rokov učil telesnú výchovu.

Kedy si prvýkrát počul o projekte Strednej športovej školy v Poprade?

Po Tatranskej akadémii som prešiel na gymnázium na Kukučínovej. Vtedy tam v jednej budove fungovali dve školy – gymnázium a novovzniknutá športová škola, ktorú viedol riaditeľ Vladimír Lajčák. Po roku sme sa potrebovali oddeliť a presunuli sme sa do staršej budovy na Francisciho ulici.

Vtedy už existoval plán tohto veľkého komplexu, kde sedíme dnes?

Nie tak celkom. Pôvodne sa mala rekonštruovať stará budova na Francisciho. Ale táto budova, kde sme teraz, roky čakala na svoje využitie. Riaditeľ Vlado Lajčák aj župan Milan Majerský chodievali okolo a vznikla myšlienka – čo keby sme tieto nedostavané budovy premenili na školu? Bol to odvážny, priam utopický plán, možno až nad slovenské pomery. Nakoniec sa to podarilo PSK odkúpiť formou splátok aj s pozemkami a dnes tu fungujeme už štvrtý rok.

Čo dnes ponúkate mladým športovcom? Aké športy u vás môžu robiť?

Sme trochu iní ako moja bývalá škola. Nemáme kvóty na konkrétne športy. Snažíme sa prijať 30 najlepších gymnazistov a 30 najlepších manažérov bez ohľadu na šport. Až na základe toho, kto sa k nám dostane, vytvárame tréningové skupiny. Najviac máme futbalistov, potom hokejistov, basketbalistov, ale máme aj volejbalistov, lyžiarov, plavcov či sánkarov.

Takže ak chcem u vás študovať, vyberám si medzi gymnáziom a manažmentom?

Presne tak. Športový manažment je odborná škola s množstvom ekonomických, manažérskych a marketingových predmetov. Športové gymnázium je klasické gymnaziálne učivo – biológia, dejepis, chémia – ale k tomu majú žiaci v oboch odboroch 10 hodín športovej prípravy týždenne.

Čo ak som super žiak, ale športové drevo?

Tak máš smolu. Predbehnú ťa na prijímačkách tí, ktorí sú dobrí v oboch. K prihláške totiž musíš doložiť potvrdenie od národného športového zväzu, že si na zozname talentovaných športovcov. A v prijímačkách máme body aj za športovú výkonnosť. Čím vyššiu súťaž hráš, tým viac bodov získaš. Samozrejme sa berú do úvahy aj vysvedčenia a monitor T9.

Spomínal si aj netradičné športy. Máte tu niečo také?

Mali sme prihlášku od šachistu, ale nedostal sa k nám. Máme tu však reprezentantov v hasičskom športe, či v skialpinizme. Aj to sú pre nás zaujímavé oblasti.

Ako vyzerá tých 10 hodín športovej prípravy v praxi?

Predmet športová príprava sa skladá: zo 4 hodín špecializovaného tréningu – futbalista trénuje futbal, hokejista hokej, atď. 2 hodiny sú všeobecná telesná a športová príprava, kde si musia prejsť všetkými športmi, aby boli všestranní. Ďalšie 2 hodiny sú povinná regenerácia v Aquacity. Zvyšná 1 hodina je predmet Prevencia a regenerácia a 1 hodina je všeobecná pohybová príprava, ktorá je zameraná na gymnastiku. Samostatným predmetom, ktorý už nespadá do športovej prípravy, je predmet … (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).