Novým dekanom Spišskostaroveského dekanátu sa stal Mgr. Cyril Hamrák. V minulosti pôsobil vo Važci a Zákamennom. Na svoje nové pôsobisko, do Spišskej Starej Vsi, prichádza 15. 7. 2024. Nahradil tak Pavla Garaja, ktorý pôsobil v tomto dekanáte 12 rokov. Pán Pavol Garaj pokračuje vo svojom kňazskom povolaní v Oravskom Podzámku. Nového pána dekana sme krátko po jeho príchode požiadali o rozhovor, ktorým by sme ho mohli priblížiť regiónu Zamaguria. Ďakujeme mu za jeho ochotu podeliť sa o svoje videnie a dojmy s našimi čitateľmi.   

Do Zamaguria prichádzate z Oravy. Opäť ide teda o goralský región. Mali ste v minulosti nejaký kontakt so Zamagurím? Mali ste od svojho nového pôsobiska nejaké očakávanie, či prípadné obavy? 

Do Zamaguria som prišiel z poverenia otca biskupa Františka Trstenského po deviatich rokoch pôsobenia v Zákamennom. Hoci deväť rokov nie je veľa, pán biskup si želal, aby som svoju službu, okrem samotnej farnosti, zameral aj na Spišskostaroveský dekanát a poveril ma službou dekana. Myslím, že je potrebné vniesť nového ducha do života vo farnostiach aj do spolupráce medzi nami kňazmi v dekanáte. To, čo sa žilo doteraz už nestačí, je to minulosť. Hľadajme nové cesty evanjelizácie blízke súčasnému človeku. Leží to na srdci nášmu biskupovi a my kňazi sa preto usilujeme viac otvoriť veriacim a aj sebe navzájom. S odvahou chceme prinášať kresťanské posolstvo lásky, pokoja aj nádeje pre spoločnosť. To si vyžaduje prácu na sebe a odhodlanosť v službe, veď kresťanstvo má čo ponúknuť. To všetko je aj môj hlavný cieľ na novom mieste.

Spoločnosť sa dnes trápi veľkou mierou polarizácie… Máte v rámci svojho pastoračného pôsobenia priority, ktoré sa venujú práve tejto spoločenskej situácii?

Chcem sa zamerať na mladé rodiny, mládež a deti. K úcte, slušnosti, tolerancii aj kritickému mysleniu sa vychováva od útleho veku. Mladí ľudia prirodzene prijímajú nové skutočnosti doby, ale aj ľahšie naletia klamlivým ponukám. Naučiť ich vybrať si vždy to lepšie a budovať život na hodnotách a pravde je môj cieľ. Vyžaduje si to však vzdelanosť, kultúru správania a vyššie očakávania od života v spoločnosti. Pretože chlieb a hry, ako aj ideológie na pokoj v duši nestačia. Naopak, ničia ho.

Akú úlohu má podľa vás zohrávať farár, či dekan v malej vidieckej oblasti? Čo považujete za nevyhnutné v rámci pôsobenia v malých komunitách?

V našej pozícii si musíme uvedomiť, že sme osobnosti, ktoré sú vnímané nielen veriacimi, ale všetkými ľuďmi. Ak vidia, že kňazovi záleží na povolaní, rád pracuje medzi rôznymi skupinami, zapája sa aj do spoločenského života v obci, či meste, pomáha budovať spoločné dobro aj mimo kostola, prijmu ho ako človeka, ktorého názor bude rešpektovaný a vypočutý. Ak sa budeme skrývať na farách a žiť si okrem povinnej služby svoj individuálny život, nemáme viac čo povedať dnešnému svetu.

V kázni na prvú augustovú nedeľu ste výrazným spôsobom hovorili o slobode, za ktorú je potrebné neustále bojovať a nevyhli ste sa ani pomenovaniu stigiem fašizmu a komunizmu. Názorová priamosť je však niekedy v spoločnosti veľmi nepopulárnou disciplínou. Neobávate sa toho?

Ak je názor jednotlivca podopretý faktami a komunikuje ho slušne, s úctou k diskutujúcim, a je ochotný vypočuť si aj iných, nestane sa nič negatívne. Práve naopak, ľudia sa vedia obohatiť. U nás sme sa stále nevyrovnali s temnými stránkami minulosti a ideológiami, ktoré nás bohužiaľ ovplyvňujú dodnes. Našou biedou je, že človeka s opačným názorom považujeme zväčša za nepriateľa. Sme v týchto dejinách aj málo vzdelaní a v polemikách vyhráva hrubá sila alebo názor prezentovaný v médiách alebo väčšinou. Ak by viac ľudí v našom národe poznalo svoju históriu, boli by sme nielen pokornejší, ale aj úspešní v rozvoji a …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)