,,Väčšina investícií je z dotácií z európskych zdrojov. Bez nich môžeš akurát kúriť a svietiť.” 

Objem európskych peňazí, ktorý sa podaril získať súčasnému vedeniu mesta, predstavuje historické čísla v miliónoch eur. Investície majú pomôcť ušetriť, kvalita života občanov a estetika verejných priestranstiev by mala rásť. To je jedna stránka práce samosprávy – to, čo si občan na prvý pohľad dokáže všimnúť. Má to však aj druhú stranu mince, ktorá je spojená s niečím, čo sa dlhodobo vyvíja a spozorovať to môžeme až keď sa problém prejaví alebo úspešne vyrieši. Práve preto sme na rozhovor pozvali primátora mesta Spišská Stará Ves a rozprávali sme sa o zreteľných úspechoch, dlhodobých problémoch a aj o tom, čo môže “bublať pod pokrievkou”. 

Začnem veľkými investíciami, ktoré sa v meste aktuálne realizujú. Ide o vonkajšiu rekonštrukciu kultúrneho domu a telocvične. Sú to veľké a energeticky náročné stavby. Projekty majú zvýšiť ich rentabilitu. S akou úsporou sa ráta? 

Kultúrny dom je zateplený a s prácami finišujeme. Čaká nás sokel, odkvapy a terénne úpravy. Zvnútra nám chýbalo bezbariérové wc, ktoré je súčasťou tejto rekonštrukcie a do konca septembra chceme mať práce ukončené. Padlo nám to vhod, vzhľadom na ceny energií. Aj keď na najbližšie tri roky má mesto vysúťažené dodávky plynu s cenou výhodnejšou o 14€ na MWH ako doteraz. Vďaka aktuálnej rekonštrukcii však rátame s poklesom spotreby energií o 50%, teda približne o 5 000€ ročne. Ďalším benefitom je nová vizuálna stránka tejto budovy, ktorá bola v katastrofálnom stave, a to sa nachádza v centre mesta. 

Farebné ladenie novej fasády a estetická stránka tejto rekonštrukcie prirodzene zapadá do tunajšieho krajinného charakteru. Hovorím to preto, že napríklad po rekonštrukcii denného stacionáru, ktorý je výrazne žltý, bola prítomná kritika zo strany občanov. Snažili ste sa tomu vyvarovať? 

V hre bola verejná diskusia, ktorú som ponúkol aj na zastupiteľstve, no poslanci sa toho chopili a na základe niekoľkých vizualizácií vybrali nový vzhľad. Z viacerých strán bolo počuť, že budove by svedčala podobná vizuálna stránka ako u zdravotného strediska, či mestského úradu. Je to vec názoru. Ak sa bavíme o dennom stacionári, chceli sme živšiu, “jarnú” farbu. Malo to pomôcť odlíšeniu stacionára od gymnázia, keďže ide o prepojené budovy. Tá žltá nemala byť taká výrazná aká je. Po realizácii pôsobí omnoho sýtejším dojmom ako pri výbere. Časom má farba vyblednúť. No, uvidíme. 

Plánuje sa nejaké slávnostné prestrihnutie pásky, či otvorenie zrekonštruovaného domu kultúry? 

Určite chceme urobiť niekedy v októbri požehnanie, ktoré bude teda aj samotným “uvedením” projektu do služby občanom. 

Ceny prác aj tovarov sú turbulentné a mnohé projekty doplácajú na to, že pôvodné nacenenie zákazky za pár mesiacov nestačí na jej dokončenie. Ide o takmer miliónový projekt a preto sa môžu vyskytnúť aj nepredvídané náklady. 

Áno. Keď sme začali obkopávať obvodové múry, aby sme zrealizovali odizolovanie základov, zistili sme, že teplovodné rúry z administratívnej a hľadiskovej strany budovy vedú do javiskovej časti v zemi, mimo obvod budovy. Stav v akom boli, znamenal veľké tepelné straty. Tým pádom sme museli vymeniť teplovod. Tiež nastala zmena sadzby DPH od momentu kedy bol projekt podávaný, po moment, kedy je realizovaný. No a hoci ide o 3%, pri tak veľkom diele ide o desiatky tisíc eur. Vysporiadame sa s tým, projekt to neohrozí a ďalšie sumy by mali zatiaľ sedieť. 

U telocvične ide o ten istý príbeh. Zatepľuje sa s účelom šetrenia nákladov na energie. Je to tak?

Áno, s tým, že v telocvični sa mení aj samotné kúrenie, vrátane výmeny radiátorov. Doteraz do nej prúdilo teplo z centrálnej školskej kotolne, čo bolo veľmi neefektívne vzhľadom na dĺžku vedenia a podobne. Teraz bude telocvičňa disponovať dvoma tepelnými čerpadlami a vďaka nim a zatepleniu plášťa, strechy a novým oknám rátame s úsporou až 60%.  

Prednedávnom mesto ohlásilo podpis zmluvy na historickú dotáciu v objeme takmer 3 milióny eur. Tá bude sústredená do skvalitnenia školstva. Čo všetko prinesie? 

Projekt sa týka budovy školskej jedálne. Budova prejde komplexnou rekonštrukciou s realizáciou nadstavby jedného podlažia. Rovnako ako telocvičňa, bude mať budova samostatné kúrenie. Pribudne aj výťah. Na školskom dvore vznikne nový atletický ovál, nové volejbalové ihrisko a doskočisko. Aktuálne chceme dokončiť rekonštrukciu telocvične a do týchto prác sa pustíme v roku 2026. Ide o priestory, ktoré škola nepretržite využíva pre svoj chod, takže stavebné aktivity musíme plánovať s ohľadom na školský rok. 

Práve táto budova bola v minulosti označovaná za miesto, kde sa potenciálne môže presunúť gymnázium. 

Po rekonštrukcii vzniknú nové triedy, zborovňa, toalety, samostatný vchod s výťahom z ulice Štúrovej. Tento priestor môže slúžiť základnej škole, základnej umeleckej škole, školskému klubu aj gymnáziu. Nechcem predbiehať. Súčasná budova gymnázia však tiež nie je celkom šťastné riešenie. Má svoje špecifiká a niektoré priestory sa nevyužívajú pre nízky počet žiakov. Nadstavba bude pripravená pre účely spojenej školy. Akým spôsobom sa využije tento potenciál, bude ešte predmetom debaty. 

Bolo tento rok náročné získať pre gymnázium dostatok žiakov? 

Bolo. Aj ja som dostával množstvo otázok, či sa trieda otvorí, či sa bude vyučovať v starých priestoroch a podobne. Trieda sa otvorila, dve študentky ešte pribudli a aktuálne máme 14 prvákov. 

Čiže, sme ešte v nejakých normálnych “medziach”?

Nie sme. Minimum je 16-17 žiakov. Maximum asi 22. Samozrejme, každý žiak je na základe finančného normatívu zdrojom peňazí. Ideál by však bol, keby sme mali v každej triede minimálne dvadsať študentov. V súčasnosti to vieme utiahnuť aj vďaka tomu, že gymnázium a základná škola zdieľajú niektorých učiteľov. Fungujeme. Je to však náročné. Aj detí sa pýtam, prečo sa nerozhodujú pre naše gymnázium. Povedia, že nechcú, aby ich učili tí istí učitelia, čo na základnej škole – to ale zmeniť nevieme. Druhou vecou je samotná zmena budovy a prostredia. Investovanie do nových labákov a učební je otázne. Gymnázium má svoju telocvičňu a základná škola svoju.  Ani jedna nie je vyťažená na 100%. Aj to je niečo, čo si časom možno nebudeme môcť dovoliť. Stredné školstvo ide všeobecne cestou spájania škôl. Napríklad Gymnázium a Škola umeleckého priemyslu v Kežmarku sa od ďalšieho školského roka …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).

Ilustračné foto: facebook.com