Hanušovčan prof. Ing. Peter Tauš, PhD.,

od | júl 2, 2024 | Nezaradené | 0 komentárov

“Ľudia viac veria konšpiráciám, ako faktom odborníkov.”

Patrí k špičkovým expertom na oblasť obnoviteľných zdrojov energie. V roku 2022 bol vymenovaný za profesora v oblasti získavania a spracovania zemských zdrojov. Je držiteľom certifikátu energetického audítora, ako autor a spoluautor sa podieľal na niekoľkých vedeckých monografiách, vysokoškolských učebniciach, skriptách, vedeckých článkoch v domácich i zahraničných časopisoch. Je rodákom zo Spišských Hanušoviec, kde navštevoval základnú školu. Následne ukončil Gymnázium v Spišskej Starej Vsi a súčasná Technická univerzita v Košiciach je dodnes jeho pôsobiskom. Zhovárali sme sa spolu o energii, ktorú využívame málo efektívne a ktorá nutne potrebuje odborné riešenia, odporúčania a mentoring. 

Počul som, že vás už v Zamagurí vidieť skôr zriedka. Stíhate sa občas pozrieť do rodných Spišských Hanušoviec? Ako si spomínate na mladé časy v rodnej dedinke?

Mám tam brata, rozvetvenú rodinu, takže vždy, keď je na to čas, rád tam zabehnem. Detstvo a Zamagurie – to je pre mňa príroda. Ale aj práca na poli, v lese… Boli to časy, keď nebol problém postaviť si v lese detskú kolibu z päťdesiatich smrečkov a nikto to vtedy neriešil. Čas sme trávili vonku vždy s kamarátmi, aj keď ma nazývali bifľošom. Ale priznám sa, že som sa bifliť veľmi nemusel, išlo to nejako samo. Jednotky som mal od prvého ročníka až do ukončenia gymnázia. Keďže väčšina rodín bola v Zamagurí spojená buď s prácou na poli, alebo s (vtedajšou) Vagónkou Poprad, mnohí sme inklinovali práve k strojárstvu alebo k poľnohospodárstvu. V mojom prípade to bolo skôr strojárstvo. Už na strednú som chcel ísť do Popradu a venovať sa strojárine, ale rodičia zaúradovali a šiel som na Gymnázium do Spišskej Starej Vsi. Vtedy však na moje šťastie bolo toto gymnázium oficiálne zamerané na strojárstvo, takže sme mali odborné strojnícke predmety a chodili sme aj na prax do spomínanej “Vagónky”.

To je pre mňa úplne nová informácia. Netušil som, že tunajší gymnazisti praxovali vo Vagónke. V ktorom roku ste končili strednú školu?

V “totalite”. V roku 1988. Chodievali sme na celý týždeň na prax. Ráno do závodu a večer domov. Každý bol pri nejakej sekcii, povedzme frézovanie, sústruženie, zváranie, vzduchové zásobníky… Mali sme aj strojárske predmety, ako napríklad technické kreslenie a aj preto sme mnohí odišli študovať technické smery.

Študovali ste v Košiciach na terajšej Technickej univerzite – TUKE. 

Vtedy to bola ešte Vysoká škola technická Košice.

Skúste spomenúť nejakých vašich spolužiakov z gymnázia. Možno sa potešia, keď si budú o sebe čítať. 

Je ťažké hovoriť o konkrétnych, keďže všetci boli a sú super, nedávno sme mali “stretko” po 35 rokoch. Ale čo sa týka zamerania, napríklad súčasný riaditeľ Strednej odbornej školy elektrotechnickej v Matejovciach -Ing. Jano Furcoň, Ing. Slavo Perunko pôsobí v Nafta, a.s., Ing. Robo Rak sa venuje strojárstvu v Čechách,…

Odbor, ktorý ste napokon v Košiciach skončili, bol konkrétne aký?

Môj vysokoškolský život bol trošku komplikovanejší. Zo strojariny som po štyroch rokoch odišiel. Druhý ročník som opakoval, vtedy bolo samozrejmosťou, že pedagóg vyhodil z ročníka aj 80 ľudí. To bolo normálne a ja som vyletel vlastnou vinou, tak som ho jednoducho opakoval, no vyskytli sa okolnosti, za ktorých som aj tak strojarinu v treťom ročníku z osobných dôvodov opustil. Škola ma ale bavila a partia sme boli skvelá. Trávili sme spolu všetok čas – v škole, aj večer na pive. Aj napriek tomu, že sme vedeli denne vysedávať do neskorého večera, plnenie zadaní a školských povinností bolo na prvom mieste.

Odišli ste z vysokej školy a išli ste domov?

Robil som na stavbách, až kým som nenašiel jeden inzerát. Počas prestávky som si čítal Košický večerník, kde sa písalo, že na Banícku fakultu prijímajú študentov s priemerom do 1,2 bez prijímačiek. Dodnes si pani na študijnom oddelení spomína na to, ako som sa v monterkách zjavil vo dverách. Najprv zarazene povedala, že si neobjednali žiadnu opravu ani stavebné práce. Ja som jej povedal o inzeráte, predložil vysvedčenia a bol som prijatý na Banícku fakultu. Bol to pre mňa zlomový moment. Povedal som si, že si vysokoškolský život zaplatím sám. Bol som v tom čase chvíľku aj vyhodený z domu. Nejaké absolvované predmety zo strojariny mi uznali, tak som mal viac času a chodieval som na stavby a popri tom študoval.

To som ešte nepočul, aby čistého jednotkára niekto vyhodil z domu. 

V Zamagurí sa na nič nehralo. Tam to bolo priamočiare. Mal som to už nahnuté tým, že v čase Nežnej revolúcie som ako študent hneď spolupracoval s VPN a inými revolučnými študentskými skupinami, čo otec ako zarytý člen Komunistickej strany ťažko niesol. Keď som oznámil, že som odišiel zo školy, tak povedal, že nemám ísť ani domov. Tak som nešiel. Tri mesiace som sa doma neukázal ani neozval.

Bavilo vás študovať baníctvo?

Nevedel som presne, čo tam vlastne robím, ale študoval som, pretože mi zo začiatku išlo o titul. Ďalší zlom však nastal v treťom ročníku, kedy sme sa rozhodovali, na aký konkrétny smer sa budeme ďalej špecializovať. Krátko predtým vznikol odbor s názvom “Využívanie a ochrana zemských zdrojov” a tam bolo aj zameranie na obnoviteľné zdroje energie. Práve tu som stretol skvelého profesora Pavla Rybára, veľkého vizionára, ktorý videl veci x rokov dopredu. Mali sme dobrý vzťah a daná špecializácia ma aj zaujímala. Školu som teda úspešne skončil v roku 1997 a v roku 1998 som sa oženil. S manželkou sme po svadbe zamierili opäť na Banícku fakultu ako doktorandi. Opäť som mal tú česť študovať pri profesorovi Rybárovi. Venoval som sa veľkoplošným solárnym systémom, skúmajúc to, čo funguje vo svete a u nás nie. Jedno negatívum, ktoré sa za tých 26 rokov potvrdilo je, že na Slovensku hovoríme radšej o tom, ako sa niečo nedá – no vo svete som sa stretol najmä s prístupom, kedy sa hľadali spôsoby, ako sa to dá. Postupne sa moje doktorandské štúdium zmenilo z interného na externé. Dostal som totiž na starosť technický dozor nad výstavbou prvého Centra obnoviteľných zdrojov energie na Slovensku, znova pod vedením prof. Rybára. S fakultou som bol však stále spojený, dokončil som doktorát a v tom čase už u nás vznikal jedinečný a komplexný študijný program zameraný na využívanie alternatívnych zdrojov energie. Nielen, že ho máme ako jediní na Slovensku, ale pred rokom o neho prejavili záujem…(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)

Objednajte si predplatné na rok (20€ v Zamagurí a 25€ celé Slovensko) ihneď - stačí vyplniť formulár.