Viktória Rusiňáková je mladé dievča pochádzajúce z Haligoviec, ktorého futbalový talent si všimlo vedenie futbalového klubu z Prešova. S futbalom začínala v susednej obci, v klube TJ Družstevník Veľký Lipník a v súčasnosti cestuje niekoľkokrát týždenne za týmto športom a svojim snom do nášho krajského mesta. Viac nám o svojej vášni k futbalu prezradila v krátkom rozhovore. 

Skús sa, prosím, na úvod predstaviť našim čitateľom. 

Volám sa Viktória Rusiňaková, pochádzam z Haligoviec, mám 14 rokov a navštevujem základnú školu v Haligovciach. Momentálne som žiačka 9. ročníka a rozhodujem sa, kam pôjdem na strednú školu.

Venuješ sa futbalu. Ako si sa k tomuto koníčku dostala? 

Môj prvý kontakt s futbalom začal nevinne, keď  som chodila s kamarátmi po večeroch hrávať futbal u nás na dedine v Haligovciach. Neskôr sa  ma  opýtali, či by som nechcela ísť skúsiť hrať za TJ Družstevník Veľký Lipník. Tam som pôsobila 3 roky, kde som mala striedavý štart v klube ŠK Nová Ľubovňa. Tým by som chcela poďakovať aj môjmu trénerovi, pánovi Karolovi Kačmarčíkovi, ktorý vo mňa veril a podporoval ma.

O ženskom futbale je čoraz viac počuť aj u nás na Slovensku. Prečo ti učaroval práve tento šport a aké možnosti má mladé dievča v Zamagurí, ktoré sa chce futbalu venovať?

Ani sama neviem, čím mi futbal učaroval. Nebola som od malička futbalový fanúšik, ta láska sa vyvíjala postupne. A aké možnosti má mladé dievča v Zamagurí? Ťažko povedať, keďže som sama ani netušila, že skončím tam, kde momentálne som (úsmev). Začínala som hrať v chlapčenskom družstve, kde sme boli len dve dievčatá. Asi treba vyskúšať možnosti, ktoré sa nám tu deťom v Zamagurí ponúkajú a čas ukáže.

Momentálne pôsobíš v klube FC Tatran Prešov. Ako vyzerala tvoja cesta do tohto klubu? 

Ako som už vyššie spomínala, hrala som striedavý štart, kde si ma viac začal všímať tréner a navrhol mi, či by som nechcela ísť vyskúšať hrať za  FC Tatran Prešov. Šla som na skúšobný zápas k nim do Prešova a  …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).