Dekan, Mgr. Cyril Hamrák: ,,Sloboda je dar. Svet je v našich rukách a Boh dúfa, že to všetci objavíme, čo najskôr.”

Rok po tragickej udalosti na gymnáziu sme sa porozprávali s dekanom Spišskostarovesského dekanátu, Mgr. Cyrilom Hamrákom. Hľadali sme odpovede na otázky, ktoré rezonujú vo väčšine z nás. Spoločne sme sa pozreli aj na to, čo sa deje v súčasnej spoločnosti.

Keď sa stane tragédia, alebo keď sa pozeráme do dejín na vojny a skazu všemožného charakteru, ktorou si ľudstvo prechádza, z obyčajného ľudského hľadiska sa vynára aj otázka „Kde je Boh“? Akú odpoveď ste si na základe svojich životných skúseností a vedomostí sformulovali vy? 

Otázku by som preformuloval. Kde bol človek? Prečo zneužil svoju slobodu na zločin? Kde sa stratila ľudskosť a súcit? Pri každom zločine sa nás dotýka nespravodlivosť a niekedy až smrť. Vtedy stratíme všetky istoty a nevieme to zvrátiť. Čistá bezmocnosť nás núti vyjadriť hnev a obrátiť sa na Boha. „Keby si bol, tak…“ alebo „Kde vtedy bol Boh?“ On bol tam, kde sa diali tieto veci, s ľuďmi, ktorých sa to zlo dotklo, aby dal jasne najavo, že zlo nemá posledné slovo. Boh neodchádza od človeka ani v najhoršej chvíli. Ale to je navonok neviditeľné, dá sa to poznať len duchovne. 

Mohli by sme zjednodušene nazvať Boha, Dobrom? Dobro je všadeprítomné, ak mu ľudia dajú možnosť pôsobenia prostredníctvom seba. Zrejme by bolo Dobra viac, ak by sme ho ľudsky vedeli doceniť a otvárali by sme mu brány. Čo nám chýba, aby sme vnášali do našich životov viac Dobra?

Nie. Byť dobrým je vlastnosťou Boha aj človeka, ktorý tak koná. U Pána je v plnosti ako absolútne dobro. Nemôžeme tvrdiť, že ten, kto koná ľudské dobro, už pozná Boha. Sv. apoštol Ján píše, že Boh je láska. Láska však potrebuje vzťah minimálne medzi dvoma osobami. Nazývam ho Otcom, pretože je osobný a s nami všetkými prežíva … (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).