Vo farskom kostole v Spišskej Starej Vsi sa 16. januára, rok po tragédii na miestnom gymnáziu, konala výročná spomienka na obete vraždy, Máriu Semančíkovú a Alenku Čarnogurskú. V onen tragický deň boli pred trinástou hodinou do budovy školy vyslané záchranné zložky po tom, čo študent školy nožom zaútočil na zástupkyňu a dve spolužiačky. Polícia ho následne zadržala na úteku. Záchranárom sa podarilo pomôcť jednej zo študentiek, no tento skutok si napokon vyžiadal dve obete. Dňa 31. 12. 2025 sa v médiách objavila informácia, že Krajská prokuratúra v Prešove prijala návrh na podanie obžaloby na útočníka po tom, čo polícia ukončila vyšetrovanie.

Tak znie krátka rekapitulácia jedného z najsmutnejších dní v histórii tohto mesta a kraja. Táto udalosť nás v Zamagurí ľadovo prebrala z domnienky, že žijeme v zabudnutom kraji, kde nič podobné nehrozí. Nenávisť a zlo sú všadeprítomné, a tak ako táto správa zo Spišskej Starej Vsi šokovala svet, takmer denne čítame správy aj o podobných tragédiách naprieč planétou. Otázky, ktoré si kladieme, sa týkajú dôvodu prítomnosti zla, absencie lásky, prítomnosti Boha a toho, ako ďaleko je schopný zájsť človek. Kde sa vôbec niečo tak monštruózne v človeku vezme? Odpovede sa pokúsila hľadať aj výročná spomienka na túto tragickú udalosť, ktorej predsedal spišský diecézny biskup František Trstenský. Hneď na úvod… (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).