O zachytenie atmosféry zamagurských Vianoc sme sa v nasledujúcich riadkoch pokúsili s obyvateľmi z rôznych kútov nášho regiónu. Niektoré vianočné jedlá a tradície sú charakteristické pre celé Zamagurie, ale nájdu sa aj také, ktoré v sebe skrývajú špecifiká prislúchajúce jednotlivým obciam či domácnostiach. Na prežívanie Štedrého dňa si s nami zaspomínali rodáčky z obcí Lechnica, Reľov, Lesnica, Haligovce, Niedzica a Matiašovce.

ATMOSFÉRA MATIAŠOVSKÝCH VIANOC V 60-TYCH ROKOCH

Mária Mačugová, Matiašovce

„Z detstva si pamätám, že počas dňa otec z vonkajšej časti vchodových dverí na veraje dverí pribil zelenú ihličnatú vetvičku. Vianočný stromček bol živý, pripravoval sa v predvečer Štedrého dňa a rozvoniavali na ňom červené jabĺčka. Salónky boli ručne urobené – obdlžníkové drievko zabalené do bieleho papiera a do staniolu. Z ostatných ozdôb to boli gule, mikuláškovia, vtáčiky, strieborné šušky, na konci vetvičiek ozdobné farebné sviečočky, ktoré rodičia zapálili iba v ten večer na chvíľočku a potom až keď pán farár chodil po koľade. Mama mala veľa práce, pretože ráno šla pomôcť otcovi do maštale. Večer pred týmto dňom pripravila do dreveného korýtka kvások s malým množstvom múky na prípravu cesta na koláče. Cesto ráno zapravila, kým porobila v maštali, potom sme mali skromné raňajky. Doobeda už rozvoniavali koláče (zavíjance) upečené v pekárniku na drevo. Koláče boli plnené lekvárom, tvarohom, makom. Po uprataní kuchyne šla variť. Stále to bola fazuľová polievka so sušenými slivkami, zátrepka s kyslou smotanou a hladkou múkou, zápražka bola z masla a trošku hladkej múky. Druhý chod boli makové šúľance (zidofské suľky). Toto jedlo sme všetci milovali a nesmierne sme sa na to tešili. Neskôr pribudli vyprážané rybie filé a zemiaková kaša – teraz zemiakový šalát. Veľmi sme sa tešili, keď otec v malom prútenom košíčku doniesol jemné voňavé seno a mama ho dala pod biely obrus na stole. Večerali sme okolo 18.00 hod. Všetci zídení sme sa spoločne pomodlili, usadili sa – každý mal pred sebou 1 strúčik cesnaku, malý krajec babky (upečený maličký chlebík z cesta na koláče, iba trochu viac osolený – zapravil sa osobitne a po upečení sa potrel cukrovou vodou). Potom nasledovala polievka a druhý chod. Dospelí si ešte pred večerou dali kalíštek na prípitok – bolo to už v neskoršej dobe. Darčekom pre nás deti bol vianočný stromček, babička, ktorá u nás bývala a v ten deň jej nebolo zle a mohla s nami večerať. Pri stromčeku sme mali drevený betlehem so svätou rodinou, farebnými figúrkami. Otec dal do betlehemčeka sviečočku a spievali sme vianočné pesničky aj počas sviatočných dní. Tak mi ostali v pamäti nádherné vianočné sviatky môjho detstva.“

VIANOČNÁ ŠLIFCUNKA

Alena Želonková, Veľká Lesná (rodáčka z obce Lechnica)

„Medzi tradičné vianočné jedlá, ktoré si spájam so svojim detstvom v Lechnici, patria domáce rezance s makom a šlifcunka, teda slivková polievka. Táto sladká polievka je zaujímavá tým, že slobodné dievčatá si pri jej jedení zbierali kôstky zo sliviek a podľa toho, koľko ich nazbierali, o toľko rokov sa mali vydať. Ak dievča nenašlo ani jednu kôstku, hovorilo sa, že ostane starou dievkou.“

ŠLIFCUNKA-RECEPT:

Sušené slivky (asi 0,5 kg) prepláchneme a necháme močiť v letnej vode asi 3 hodiny. Potom ich postavíme na pec a varíme na miernom ohni asi 1- 1,5 hodiny, pridáme len štipku soli a pol čajovej lyžičky cukru. V druhom hrnci uvaríme osolené zemiaky a poštucháme ich (môžeme pridať pol lyžice masla). Pred večerou dáme do veľkej misy (lebo niekedy všetci jedli z jedného) kôpku zemiakov a zalejeme to polievkou, ale nemiešame.

TRADIČNÉ VIANOCE NA REĽOVE

Agnesa Dlhá, Spišská Stará Ves (rodáčka z obce Reľov)

„V Reľove to bolo podobné ako v ostatných dedinách. Celý deň sa nejedlo, až večer, keď už bol aj statok zaopatrený. Pomodlili sme sa, potom sa jedla kapustnica, zemiakový šalát s rybou, makové bobaľky, oblátky s medom, jablko, orechy, potom sme…(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)

Ilustračné foto: archív Maroša Perunka