Dvor je plný áut, ktoré čakajú na servisný zásah, alebo na majiteľov, ktorí si po opravené auto čoskoro prídu. Avšak, medzi bežnými vozidlami nás smrteľníkov si ľahko všimnete vozy, ktoré po cestách len tak nejazdia. Sú to dve rallye autá. Renault patrí Filipovi a Mitsubishi zase Borisovi. Otec týchto chalanov, Stano, známy aj ako muzikant a učiteľ hudby, hovorí, že tento športový odvar automobilovej záľuby priniesol práve Boris, ktorý sa na štart v rallye začal pripravovať už pred viac ako troma rokmi. Ďalej sa debata dostáva k štýlu jazdenia. Vedľa mňa stoja štyria páni – Stano, Boris, Dávid a Filip. Každý z nich má vraj vlastný štýl, no otec podotýka, že jemu osobne najviac vyhovuje ten Borisov. Dávid a Filip sa uškrnú a otec dodáva, že časom však rozumie aj ich spôsobu jazdy a že sa už dávno naučil, že každý z nich má niečo špecifické a je to vecou vkusu.

Teším sa kedy uvidím to auto a tak poprosím posádku tohtoročnej Rallye – Tatry, bratov Filipa – jazdca a Dávida – navigátora, aby mi dovolili obzrieť si ho. Som laik a tak ma okamžite prekvapuje niekoľko vecí. Otvoria sa dvere a ako prvé si všimnem hasiace prístroje. Jeden je pod nohami spolujazdca a druhý zase za šoférom… Pýtam sa, či je k nim takýto prístup pohodlný. Je to však vymyslené. Spúšťať ich dokážete jediným pohybom prstov v oblasti, kde bežne býva autorádio. Dokonca sa dajú spustiť aj z vonku, v prípade, že je potrebné zahasiť horiaci interiér, či motor. Obsah hasiacich prístrojov je totiž dômyselne rozdistribuovaný po celom aute, vrátane motorových súčastí. Ďalej sa pýtam na akýsi bezpečnostný rám, ktorý je vedený v podstate celým vozidlom. Ten má zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť v prípade nehody. Jednoducho povedané, aby auto ostalo pri kolízii pokope a s ním aj posádka. Tu Filip a Dávid vysvetľujú, že tieto rámy si však vonkoncom nemôžete (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).