Tradičná (ľudová) hudba, spev, tanec boli niekedy prirodzenou súčasťou života našich predkov. Na Zamagurí v minulosti pôsobilo niekoľko významných ľudových muzík pod vedením vynikajúcich primášov – huslistov. Ich príbehy nám však nie sú veľmi známe. V minicykle „Po stopách zamagurských primášov“ sa ich príbehy posnažíme priblížiť.
Kapela Gustáva Klempára z Veľkej Lesnej
Život
Najstarším muzikantom zo Zamaguria, o ktorom máme informácie a viacero hudobných či filmových nahrávok, je primáš – huslista, Gustáv Klempár (1916-1994). Narodil v Reľove a býval so svojou rodinou vo Veľkej Lesnej. K hraniu ho doviedol jeho otec Lazár Klempár, ktorý bol kontrabasistom v ľudovej hudbe. Z rozprávania jeho dcéry, Terézie Klempárovej, sme sa dozvedeli, že Gustáv začal s otcom hrávať svadby už ako deväťročný a chodieval sa priúčať husľovej hre vraj aj do neďalekého Poľska. Počas svojho života aktívne hrával so svojimi bratmi na Zamagurí tanečné zábavy a príležitosti kalendárneho i rodinného cyklu.
Koncom roka 1956 dostal ponuku hrať v novovzniknutom súbore Magura v Kežmarku, ktorý mal dovtedy len umelo postavenú muziku na čele s učiteľom Mikulášom Oňom. Zrejme aj na základe toho sa s rodinou v roku 1959 presťahoval do Kežmarku.
„Gustav Klempár, uznávaný hudobník v celom kraji, vošiel do mesta veľkou bránou. Svoj dom vyplatil v hotovosti, deti poslal do školy a so svojou kapelou hrával na svadbách, pohreboch a iných spoločenských a politických udalostiach organizovaných jeho spoluobčanmi. Vďaka štatútu primáša najlepšej cigánskej kapely pod Tatrami, v časoch, keď živá hudba bola jedným z mála, ak nie jediným kultúrnym rozptýlením, mal Gustáv Klempár výnimočné postavenie. Odzrkadľovalo sa to v adekvátnej sieti známostí, od prvého tajomníka strany po mäsiara alebo policajta. Ale pritom Klempárovci ostávali zároveň hlboko zakorenení v rómskom živote a doma hovorili po rómsky. Nasledujúc ich príklad, ďalší Rómovia sa usadili v meste. Zamestnali sa v štátnych podnikoch, mohli si prenajať byty a nastalo prirodzené spolunažívanie, bez napätia a konfrontácií. (Helena Akimová, rod. Klempárová, dcéra G. Klempára, zástupkyňa riaditeľky Súkromného gymnázia Galaktická 9, Košice, elokované pracovisko Kežmarok)
V súbore s ním začali hrávať aj jeho bratia Alexander a Jozef Klempár. Ostatní bratia František, Ondrej a Július (prezývaný Tono), ktorí boli tiež muzikanti sa uplatnili skôr ako kaviarenskí muzikanti.
Počas pôsobenia G. Klempára vo folklórnom súbore Magura od roku 1956 – 1968 sa v súbore vyprofilovalo viacero zložení kapely. Gustáv hral v súbore do roku 1968, kedy bol po nezhode s vedením zo súboru vylúčený. Jeho bratia aj ostatní muzikanti tam však ostali hrávať aj naďalej až cca do roku 1989 na čele s primášom Pavlom Ďateľom, ktorý bol vzdelaním hudobníkom. Aj vďaka nim ostali zamagurské melódie …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)