Odišiel Pavol Knapik – bývalý úspešný futbalový tréner mládeže Sp. St. Vsi
Juraj Kšenzakovič: „Paľko bol spolužiak mojej sestry. Bol pre mňa nie len kamarátom, ale bol dobrým priateľom. Spomínam si ešte, ako som ozdoboval môj favorit, ktorý mu slúžil ako svadobné auto. Poznám ho od mala. Postupne sme sa prostredníctvom futbalu prepracovali aj k spoločnej partii. Od 70-tych rokov sme nastupovali na futbalové turnaje ako partia priateľov pod názvom NAHIM COMPANY. Minifutbalový turnaj v Spišskej Starej Vsi sme spolu aj niekoľkokrát vyhrali. Paľko patril k nám a na pomery Spišskej Starej Vsi bol veľmi slušný futbalista. Všetká česť, že sa aj po aktívnej hráčskej činnosti ďalej venoval futbalu. Bol aktívny v trénovaní mládeže, kde mnoho futbalového zanechal aj svojim synom. Keď som nedávno prišiel k A-mužstvu Spišskej Starej Vsi, Paľko bol súčasťou realizačného tímu, bol na každom zápase a mnoho zo svojho voľného času obetoval práve futbalu.“
Ladislav Hrivko: „Sme jeden ročník. Trávili sme spolu veľa času a vyrastali sme spoločne. Na základnej škole sme boli v jednej triede a mimo školy sme boli kamarátmi, ktorí spolu trávili mnoho času na ihriskách. Paľko patril v našom ročníku medzi najtalentovanejších a vynikal najmä vo futbale. Aj keď nebol veľmi obdarený výškou, dokázal to skvelo nahradiť šikovnosťou, rýchlosťou a dôvtipom. Počas základnej školy sme spolu organizovali veľa športových turnajov, ktorých sme sa aj spoločne zúčastňovali. Organizovali sme mnoho futbalových zápasov medzi okolitými dedinami. Sami sme si vyrábali futbalové a hokejové dresy s menami slávnych hráčov. Sledovali sme prenosy z majstrovstiev sveta… Paľko bol veľkým nadšencom športu a bude nám veľmi chýbať. Často na neho myslím.“
Miroslav Krafčík: „Paľko bol dobrý človek, na ktorého sa dalo spoľahnúť. Ja si na neho najčastejšie spomínam v súvislosti s nekonečným množstvom spolu strávených hodín na ihrisku. Konkrétne sa mi napríklad vynára situácia, kedy sme hrali dôležitý zápas a hoci to bol doslova jeden z našich najvydarenejších, ja ako stredopoliar, som mu po celý zápas posielal vysoké prihrávky lobom, ale vysoký hráči pred ním, vždy na tú loptu dosiahli… Nikdy, ani päť minút pred koncom to nevzdával a vždy ma povzbudzoval. Aj vtedy… Za stavu 0:1 ma chladnokrvne oslovil: „Miro! Najbližšiu prihrávku mi prosím ťa pichni pomedzi nohy tej antény.“ Myslel tým vysokého hráča. Dodal: „Uvidíš, čo sa stane…“ Stalo sa. Dal gól a nakoniec sme vyhrali. Po zápase mi povedal: „Miro, vidíš, už si to chcel vzdať… Už to nikdy nerob!“ Bol to proste chalan, ktorý to nikdy nevzdával.“
V krátkosti sme sa v mene Zamagurských novín, s pánom Knapikom, o futbale zhovárali v lete roku 2012. V tom čase, ako tréner dostastu, dokázal so svojím tímom niekoľkokrát v súťaži dominovať, čo z neho urobilo úspešného trénera. V sezóne 2011/2012 sa ako tréner stal trojnásobným víťazom II. triedy, skupiny B. Postup do vyššej súťaže neokúsil. Ako v článku spomínal, dôvodom pre nevôľu vykročiť o ligu vyššie mal byť nedostatok finančných prostriedkov. To isté sa mu prihodilo presne 30 rokov dozadu. V roku 1982, už ako hráč dorastu Spišskej Starej Vsi, vyhral spomínanú súťaž, no postup sa podľa jeho slov na základe vnútorných rozhodnutí TJ nekonal. Síce bol Pavol Knapik počas tvorby našej reportáže z týchto okolnosti smutný, už onedlho sa cez situáciu preniesol a svojmu klubu bol vždy oddaný a verný. Futbal bol pevnou súčasťou jeho života od rannej mladosti, až po jeho poslednú sezónu… V posledných rokoch bol členom realizačného tímu A-mužstva, ktoré práve v ostatnom období zažívalo návrat dobrých časov. Jeho neustále povzbudzujúci hlas, ktorý neúnavne znel zo striedačky, ostane navždy v pamäti všetkých, ktorí ho prostredníctvom futbalu poznali. Pavol Knapik sa svojimi výsledkami navždy zapíše ako jeden z najúspešnejších trénerov mládeže TJ Dunajec Spišská Stará Ves. Česť jeho pamiatke.