“V Zamagurí som nikdy žiadny rasizmus, ani diskrimináciu nezažila.”

S Lenkou sme rovesníci a moja mama je zase rovesníčka s jej mamou. Vyrástli sme v jednom meste, poznáme sa roky a po tomto rozhovore máme spoločnú ďalšiu vec – často nevieme byť k veciam ľahostajní… Lenka je Rómka. V našom malom meste však nikdy krivdu nezažila, no stalo sa to inde a bolo to bolestné. Rozprávali sme sa o rómstve a o špeciálnej pedagogike, v ktorej sa Lenka stále s nadšením vzdeláva. Chce porozumieť možnostiam integrácie do takej miery, aby raz dokázala meniť svet okolo seba. Darí sa jej to, pretože sa rozhodla byť naozaj skvelou v tom, čo robí! Prajem si, aby vydržala, pretože takýto ľudia sú inšpiráciou pre toxické nálady tejto spoločnosti. 

Lenka, kde pôsobíš dnes a kde si pôsobila v minulosti?

Učím v Materskej škole v Rudňanoch. Je to čisto rómska škôlka. Ocitla som sa tam preto, že som sa tam vydala. Ide o moje tretie zamestnanie. Nie je to tým, že by som bola niekde nespokojná, alebo by ma nechceli – skôr to tak zariadil život. Začínala som v Spojenej škole v Pezinku, čo je vlastne “špeciálna škola”. Tam som učila žiakov s mentálnym postihnutím, autizmom, žiakov s ADHD a problémovým správaním. Neskôr som učila v Základnej škole v Lomničke, kde sú tiež čisto rómske deti. Mala som na starosti vyučovanie v špeciálnej triede pre deti s variantom A, B a C. “A” je ľahká mentálna retardácia, “B” – stredná a “C” je najťažšia a je často kombinovaná aj s nejakým ďalším postihnutím. V Rudňanoch mám aktuálne intaktné deti. 

Čo znamená “intaktné”?

Zjednodušene povedané, zdravé. Pochádzajú však zo sociálne znevýhodneného prostredia a ich mentálna úroveň je zanedbaná. Je to nedostatkom podnetov, času stráveného s rodinou, bojom o každodenný život. 

Čo a kde si študovala?

Študovala som špeciálnu pedagogiku s poradenstvom na Univerzite Komenského v Bratislave. Po čase som dokončila aj pedagogiku pre prvý stupeň ZŠ. Aktuálne študujem postgraduálne štúdium. 

Lenka, obaja vieme, že ľudia posudzujú tých druhých pre vierovyznanie, sexuálnu orientáciu, sociálny status, farbu pleti a pre mnoho iných vecí. Ty si Rómka. Cítiš, že sa ľudia na Slovensku na teba pozerajú inak, ako na ľudí z majority? 

Začala som to vnímať až teraz. Priznávam, že je to niekedy veľmi ubíjajúce. V Zamagurí som nikdy žiadny rasizmus, ani diskrimináciu nezažila. To isté môžem povedať v súvislosti so štúdiom v Bratislave, s prácou v Pezinku… Práve tam som mala skvelé vzťahy s rodičmi, tykali sme si, čakali ma po škole, brávali ma autom. Ani v Lomničke som nemala žiaden problém. Až teraz…(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)

Ilustračné foto: archív Lenky Szentkereszty