Ľubka, viem len toľko, že si sa išla testovať, nie pre podozrenie a príznaky, ale v podstate pre niečo úplne iné…

Áno, mala som ísť na operáciu menej závažného charakteru a potrebovala som predoperačné  vyšetrenia a zároveň aj test na COVID-19, ktorý musel byť nie starší ako 72 hodín. Už len získať ten test bolo dosť náročné. Najprv som to skúšala cez obvodného lekára, ale to mi zamietli. Hoci išlo o predoperačné vyšetrenie, chceli odo mňa, aby som si test zaplatila. Zdravotníctvo to odo mňa vyžadovalo, ale nebolo schopné to zabezpečiť. Skúšala som volať všade možne, že mne je to už jedno, že si za to aj zaplatím, pretože ten test kvôli operácii potrebujem. Nakoniec ma nasmerovali do popradskej nemocnice. Zaplatila som a urobili mi výtery z nosa a úst…

Za týchto okolností ti zrejme ani nenapadlo, že ti príde SMS s pozitívnym nálezom…

Absolútne nie, pretože všetci sme zdraví, nič mi nie je. Test som si robila len ako povinnosť k operácii. Trošičku ma pobolievalo hrdlo, ale vôbec mi nenapadlo, že by sa takéto niečo mohlo stať.

Človeka bolí hrdlo aj 10x do roka, kúpi si cmúľacie pastilky a je po bolesti… To, čo ma teraz na tom zaráža je, že v rámci predoperačných vyšetrení tento test nedokáže hradiť poisťovňa. Lúskať však úlohu poisťovní a ich tabuľky by ale bolo asi zbytočné. Prišla ti teda SMS, ktorá priniesla šok…

V SMS stálo identifikačné číslo a výsledok testu. Informácie o tom, že si mám prečítať pravidlá a ako mám postupovať a informovať obvodného lekára. A to je celé. S manželom sme začali zisťovať, čo máme robiť. Obvodný lekár bol v šoku, lebo som bola zrejme prvá a tak mi hneď nevedel presne povedať, čo a ako robiť.

Čo nasledovalo ďalej?

Deti sme stiahli zo školy domov. Mali sme problém dovolať sa na hygienu. Dvihli nám to až vo Svidníku. Vysvetlili sme, čo sa deje a mali sme čakať na… (celý rozhovor nájdete v tlačenom vydaní Zamagurských novín).