JÁN ČARNOGURSKÝ: RODÁK ZO ZAMAGURIA OPUSTIL KVÔLI BÝVALÉMU REŽIMU SLOVENSKO A UŽ VIAC AKO 35 ROKOV ŽIJE V KANADE, KDE VYŠTUDOVAL LETECKÉ INŽINIERSTVO.

„Tajná polícia mala uši všade a o opustení krajiny sa nemohlo veľa rozprávať. Moja rodina bola najprv šokovaná. Otec to znášal veľmi zle. Vyšetrovala nás tajná polícia, čo bolo pre rodinu veľké poníženie.“

,,Na vlastné oči som videl, čo komunizmus spôsobuje a ako celý štát zaostáva za ostatnými krajinami.”

„Ako členovia vtedajšieho “Zväzarmu” sme sa s mnohými ďalšími nadšencami venovali motokáram a motocrossu. Boli to pekné časy plné elánu a snov. Tichosť starovesských ulíc sme narušovali našimi hlučnými motorkami.“

Kvôli bývalému režimu sa rozhodol opustiť Slovensko a začať lepší život v zahraničí. Ide o scenár, ktorý napísal životy mnohých mladých ľudí, rozhodnutých odísť za lepším, slobodnejším životom mimo svojho rodiska. Ján Čarnogurský prežil svoje detstvo v dedinke Malá Franková, mladé roky a dospelosť v Spišskej Starej Vsi. Vyskúšal si prácu v Gruzínsku, no jeho domovom sa napokon stala Kanada, kde emigroval pred revolúciou. S rodákom zo Zamaguria, ktorý sa do svojho rodiska veľmi rád vracia a ako sám hovorí, je veľmi hrdý na svoj pôvod, sme otvorili témy života v Zamagurí počas bývalého režimu, pohnútok k opusteniu krajiny a rozprávali sme sa aj o tom aký je život v Kanade. 

Skúsme sa na úvod pozrieť trochu na vaše korene. Odkiaľ pochádzate?

„Už samotné meno Ján Čarnogurský, keďže toto priezvisko má hlboké korene na severe Slovenska, napovedá, že som zo Zamaguria. Narodil som sa v centre Zamaguria, v Spišskej Starej Vsi, no pred vstupom do základnej školy som vyrastal na Malej Frankovej so starými rodičmi. Tu som sa naučil môj rodný jazyk, goralčinu. Musím sa priznať, že spisovná slovenčina mi robila počas prvých rokov školy problémy. Keďže je Malá Franková pomerne malá, veľa času som strávil so starým otcom v prírode, na poli, pasením oviec. Príroda mi prirástla k srdcu, dostal som dobrý základ od starých rodičov a na tom staviam celý život.“

V Zamagurí ste teda prežili detstvo a mladé roky. Kde žijete teraz?

„Momentálne žijem na západe Kanady, v blízkosti mesta Vancouver. Je to krásne mesto na okraji Tichého oceánu a blízko hôr. V Kanade som ukončil školu ako letecký inžinier, inšpektor a v tomto odbore som pracoval celý život. Najprv to bolo na vojenských lietadlách, neskôr na privátnych lietadlách a po finančnej kríze v roku 2008 som sa preorientoval na helikoptéry.“

Aké možnosti ponúkalo v tom čase Zamagurie mladému človeku?

,,Na základnú školu som chodil do Spišskej Starej Vsi, v pätnástich rokoch som začal štúdium na Strednej odbornej škole vo Svite, a tak som domov chodil len na víkendy. Ako člen vtedajšieho “Zväzarmu” sme sa s mnohými ďalšími nadšencami venovali motokáram a motocrossu. Boli to pekné časy plné elánu a snov. Tichosť starovesských ulíc sme narušovali našimi hlučnými motorkami. Nemali sme nejakú podporu v Starej Vsi, a tak sme veľa učili od našich priateľov z Moravy či iných miest. Získal som vďaka tomu veľmi dobré technické poznatky a zručnosti, ktoré mi dali dobrý základ pre moje budúce povolanie, či už ako pre technika na lyžiarskych vlekoch alebo v letectve v Kanade.”

Kedy ste sa rozhodli opustiť Slovensko a aké boli okolnosti vášho odchodu?

„Bývalé Československo som opustil v lete 1987 po mnohoročných pokusoch dostať cestovné víza do bývalej Juhoslávie. Za pomoci jednej rodiny som sa dostal ilegálne do Rakúska, iná možnosť nebola. Tam som sa musel prihlásiť do utečeneckého tábora a prejsť cez úradné registrovanie. V Rakúsku som žiadal kanadskú ambasádu o emigráciu do Kanady. Kanada má striktné kritériá na emigráciu a dávajú každému uchádzačovi body za vek, vzdelanie, reč a hlavne zdravie. Musel som teda prejsť podrobnou zdravotnou prehliadkou, aby som splnil ich kritériá.“

Kedy sa vám teda nakoniec podarilo dostať  do Kanady?

„V máji 1988 som dostal letenku s potrebnými dokladmi na legálnu emigráciu do Kanady. K letenke bol pripojený účet za všetky administratívne práce, zdravotnú prehliadku a letenku. Hneď som teda dlhoval úradom 4200 dolárov. Celý proces vybavovania emigračných víz do Kanady trval osem mesiacov. Bol to pre mňa dlhý čas v utečeneckom tábore pri Viedni. Mesiac pred odchodom som dostal všetky potrebné dokumenty a letenku. Keďže som bol sponzorovaný Kanadskou vládou vo forme pôžičky, mali právo ma poslať na miesto, kde potrebovali emigrantov. Moja destinácia bola …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)