S pánom Galicom sme sa stretli v jeho popradskom byte s výhľadom na Vysoké Tatry. Práve na ne sa pozeral väčšinu svojho profesného života z lukratívnej stoličky letiskovej veže. Práca letového dispečera je v spoločnosti mimoriadne raritná. Dôvodom je náročné vzdelanie, výcvik a vhodné psychické a zdravotné predpoklady. Jozef Galica odišiel v roku 2021, po takmer štyroch dekádach práce riadiaceho leteckej prevádzky, do dôchodku. Rozprávali sme sa spolu o zložitých situáciách, ktoré sa nedejú len vo filmoch, o všeobecných pravidlách leteckej dopravy a o tom, či sa mu podarilo všetky lietadlá úspešne doviesť do cieľa. Boli ich tisíce.

Vaše povolanie patrí medzi jedno z vysoko odborných a v spoločnosti azda najmenej frekventovaných. Kde sa vaša cesta začína?

,,Chodil som na gymnázium do Spišskej Starej Vsi a keď som končil, rozhodol som sa pokračovať v štúdiu na Katedre leteckej dopravy na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline. Bola to federálna škola, takže zo Slovenska brali veľmi málo uchádzačov. Na gymnáziu som však bol mojím otcom vychovávaný k poctivému štúdiu, čo bolo základom k tomu, aby ma na takúto školu prijali.”

Koľkých vás prijali?

,,Šesť ľudí zo Slovenska. Hlásilo sa stodvadsať.”

Tomu sa hovorí sito! Z čoho pozostávali prijímačky?

,,Z matematiky, fyziky a jazyka. V tom čase to bola ruština.”

V Zamagurí sa dodnes tradujú spomienky na štýlovú prísnosť vášho otca, ktorý bol azda najlegendárnejším učiteľom tunajšieho gymnázia.

,,Otec bol nekompromisný a musel som sa učiť, ale nebola to zase žiadna dráma.”

Má vzdelanie v živote dnešného mladého človeka iné miesto ako v prípade vašej generácie?

,,Vzdelanie je veľmi dôležité. Chcem hovoriť aj o tom, aby sa mladí ľudia nebáli uchádzať sa o akúkoľvek zaujímavú prácu. To však musí byť podložené kvalitným vzdelaním a sebavedomím. Je jedno, či ste z malého Zamaguria, ak máte ochotu vzdelávať sa a pracovať na sebe, môžete byť úspešní.”

Od nástupu na vysokú školu ste chceli byť tým, kto riadi leteckú dopravu?

,,Katedra leteckej dopravy sa zaoberala všeobecným vzdelaním o letectve. Až keď som v roku 1982 končil vysokú školu, rozhodol som sa, že by som chcel byť leteckým dispečerom.”

Z čoho všetkého ste si mohli v tom čase vybrať?

,,Z profesií ako letecký dispečer, pilot, pracovník aerolínií, pracovník leteckých výskumných ústavov a podobne.”

Pilotovanie vás nelákalo?

,,Na vysokej škole som získal pilotný preukaz športového pilota – dnes PPL. Nalietal som 30 hodín, takže som končil vysokú školu aj s pilotnou licenciou pre ľahké športové lietadlá, ale lietanie ako práca ma nelákalo.”

Keď sa povie ,,letový dispečer” najskôr nám nabehne asi to, čo vidíme vo filmoch. Človek, ktorý sedí v letiskovej veži a hovorí lietadlám, kde majú pristáť, kedy majú klesať a podobne. Je táto predstava veľmi zjednodušená?

,,Nie, je to správne. Takto to je. Najprv teda poviem, že ,,letový dispečer” je taký ľudový názov. Správne pomenovanie je riadiaci letovej prevádzky. Z tohto titulu poskytujete tri základné služby: riadenie letovej prevádzky, informačnú službu, ktorá súvisí s aktuálnou situáciou vo vzduchu a pohotovostnú službu, ktorá je k dispozícii, keď sa deje niečo mimoriadne. Výpadok motora, zranenie osôb na palube, núdzové …(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)