Debata o tom, ako vyzerá náš spoločný priestor, potrebuje názory obyvateľov vidiacich problém svojou optikou, starostov, ktorí majú možnosť veci ovplyvniť, ale aj odborníkov, ktorí vedia usmerniť. O tom, ako vyzerá Spišská Stará Ves, čo by mohlo byť pre ňu impulzom a kde sa dá postupne zabrať sme sa rozprávali s rodákom, architektom Jurajom Česelským. Juraj vyštudoval architektúru na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave a v súčasnosti sa ňou aj živí. Žije v hlavnom meste, no so Zamagurím je v neustálom kontakte. 

V tvojej osobe môžeme takpovediac zabiť dve muchy jednou ranou. Si rodák zo Spišskej Starej Vsi, prežil si tu podstatnú časť svojho života a stále sa tu vraciaš. Zároveň si vzdelaním aj profesiou architektom. Ako na teba pôsobí tvoja rodná Spišská Stará Ves?

V Starej Vsi som prežil bezstarostné detstvo a dospievanie. Nielen Stará Ves, ale celé Zamagurie má pre mňa osobne špeciálnu symboliku, je to pre mňa miesto, kde svoj uponáhľaný život spomalím, načerpám nové sily, „nadýcham“ sa krásnych farieb počas všetkých ročných období, mám veľmi rád rannú jesennú hmlu s inverziou, nočnú oblohu a večernú vôňu mesta počas prvých mrazov. Pre niekoho sú to bežné momenty, ale pre mňa je to niečo špeciálne. Starú Ves a Zamagurie vnímam ako najlepšie a najkrajšie miesto na svete a takto to prezentujem aj ďalej: „Nie som východniar, som Zamagurčan, zo Spišskej Starej Vsi a Stará Ves je mesto!!!“ (úsmev). Medzi priateľmi to vzbudí vtipné momenty, ale časom, keď navštívia Zamagurie, tak pochvalne zhodnotia návštevu.

Určite si mal v Zamagurí na návšteve kamarátov z fachu. Kam si ich vzal sa pozrieť? Čo im ulahodilo a nad čím krútili hlavou?

Áno, veľmi rád sa pochválim miestom odkiaľ pochádzam. Prioritne ideme za prírodou, športom, aktivitami. Cestou z Magury opisujem návšteve okolie, upozorním na výhľady, zaujímavosti, prírodu, opíšem obce, raz za čas sa ukáže nejaká zver, je to pre návštevu zážitok. Na záver im ukážem  Starú Ves a dorazíme do cieľa. Po väčšinou nechám najskôr návštevu navnímať zážitok, do hodiny sa otvorí debata, že okolie je krásne a máme jedinečné prostredie, ale že mesto na nich pôsobí rušivo a prečo to tu ľudia robia, že každý chce byť nejakým spôsobom jedinečný. Popravde, nečudujem sa ich pocitom, vo verejnom priestore sa toho deje veľmi veľa a neviete…(celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní.)