Priamo zo Zamaguria mieria na Ukrajinu dodávky s humanitárnou pomocou

Konkrétne z Červeného Kláštora odchádza na Ukrajinu humanitárna pomoc, prakticky každý mesiac. Naplnené dodávky mieria na západ Ukrajiny. Dobrovoľníci  z obce vyrážajú do miest Boryslav, Stryj a Ľvov, pretože tam majú ľudí, ktorým dôverujú. Záleží im na tom, aby humanitárnu pomoc smerovali práve tam, kde sa s ňou nebude kupčiť a bude využitá správne. Západ Ukrajiny je nepochybne bezpečnejším miestom ako východ. Tým pádom sa stáva aj útočiskom detí, rodín, invalidov – skrátka tých, ktorí sa pred vojnou rozhodli uniknúť do inej časti krajiny. Vysielanie humanitárnej pomoci z Červeného Kláštora, z osobnej iniciatívy jedného z občanov, sa začalo prakticky krátko na to, ako vypukla vojna, “Hneď v marci ma oslovili známi z Poľska, ktorí chceli voziť humanitárnu pomoc, ale nemali na čom. Tak som im požičal autá. Neskôr som zháňal aj materiál, aby tie autá išli naozaj plné. Potom sme začali jazdiť aj my. Prvýkrát sme išli v apríli.” Hneď na to padne otázka ohľadne bezpečnosti – na to reaguje starou známou frázou – čo ťa má postretnúť, to ťa postretne. 

Na celej pomoci, ktorú dobrovoľníci osobne spolufinancujú ich najviac prekvapuje správanie ukrajinských colníkov na hranici. Ani nie tak čakanie, ktoré trvá aj 5-6 hodín, ale skôr ich tendencia očakávať všimné v cestovnom pase. “Na hranici sme stretli aj niektorých nepríjemných ukrajinských colníkov, ktorí čakali sumu do pasu. Neboli sme ochotní nikomu nič dávať, lebo sme samozrejme viezli pomoc. Našťastie viem po rusky, keďže sme sa to učili ešte v škole, takže videli, že dokážem komunikovať a nenechám sa zavádzať nejakými administratívnymi nedostatkami, ktoré hľadali.”…….(Celý článok dostupný v tlačenom vydaní Zamagurských novín č. 12/2022).