Nezávislé kultúrne centrum RAMAGU ATELIÉR vyhlásilo v rámci svojej programovej dramaturgie, na jeseň roku 2023, druhý ročník literárnej súťaže “TO SI PÍŠ”, v ktorej redakcia Zamagurských novín vyberá najlepšie práce v kategórii POVIEDKA a POÉZIA vo vekových skupinách do 18 rokov a 19 a viac. Tento rok sa do súťaže prihlásilo celkom 17 prác. Ceny za najlepšie práce boli udelené v nasledovných kategóriách. Témou tohto ročníka bolo heslo: “Toto nie je blud”. Ponúkame vám víťazov jednotlivých kategórií. (Podujatia kultúrneho centra z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia). Práce si budete môcť aj tento rok nájsť v podcastoch Zamagurských novín.   

 

POÉZIA: Víťaz kategórie 19 a viac rokov – JURAJ BEZECNÝ (Lechnica), báseň NÁVRAT

 

Návrat

 

I

Na ulice myšlienok padá noc

dom ma víta s roztvorenou náručou

 

pol života som hľadal

cestu späť

ten kríž nad dverami

vôňu vareného lekváru

zvírenú suknicou matky

 

ktorá pred okamihom

vyšla von

 

II

So škrípaním sa otvárajú dvere

zas a zas

až kým nevyjdeš z tieňa

buď pozdravený márnotratný syn

už dlho sa teším na tvoj návrat

neboj sa mŕtvolnej bledosti

predstav si

že je to líčidlo alebo múka

veď všetko je aj tak iba sen

 

Do odhalených predlaktí cielia hviezdy

Z energie padajúcich kvapiek

nevzbĺkne nádej

 

Utíchlo syčanie pumpy

Znie tiesnivo vysoké cé

 

Hľadám ťa pod stropom

medzi vznášajúcimi sa anjelmi

ale ty stojíš ako kedysi pred domom

keď nezabudneš

hovoríš

pošli aspoň pohľadnicu

 

III

Ako zlodej prichádza noc

som jej brat

spoločne sa skrývame pred svetlom

 

za spráchniveným prahom ujúka ticho

nie je tu už nič

okrem posledných hltov vzduchu

zvíreného suknicou matky

 

POÉZIA: Víťaz kategórie do 18 rokov – SOŇA ČANDÍKOVÁ (ZUŠ Jána Melkoviča Stará Ľubovňa), báseň BLUD

 

BLUD

ako kruh na vyšívanie

bludička

nevie rozoznať

pravdu od lži

stále dokola

jej chodidlá

nekonečne dlhé nite

hľadajú nové cestičky

ako ujsť

zanechať trvalú stopu

 

možno raz

ihla prestane písať

 

(a možno

navlečie ďalšiu bavlnku)

 

možno slučka povolí

a kolobeh

sa preruší

 

čas na nádych

 

POVIEDKA: Víťaz kategórie do 18 rokov – ALEXANDRA LAJOŠOVÁ (Spojená škola Dominika Tatarku v Poprade), poviedka PRVÁ LÁSKA 

 

Dnešný deň sa začal úplne normálne. Normálne som sa zobudila, normálne som umyla si zuby, normálne som si obliekla moje najobľúbenejšie šaty a normálne vyrazila do školy. A aj cesta bola úplne normálna, no potom, keď zazvonilo a do triedy vošiel učiteľ, sa stalo niečo nenormálne. Vedľa učiteľa stál chlapec. Všetci vyvalili oči, no hlavne dievčatá: ,,Ten je ale pekný!“ ozvali sa dievčatá z posledných lavíc. Nechápem, čo na ňom vidia.  ,,Ticho prosím!“ prerušil ich učiteľ, ,,dnes vám chcem predstaviť  vášho nového spolužiaka. Nájdi si voľné miesto a dúfam, že sa v našej triede budeš cítiť dobre!“  Ako inak, jediná voľná stolička bola vedľa mňa. ,,Zbohom rozkladanie zošitov po celej lavici!“ tíško som zašepkala, keď si ten parazit začal vykladať veci na lavicu. Už to vidím! Začne sa to len polovicou lavice, no potom si nenápadne posunie pero na moju polovicu, potom ho posunie ešte viac a viac, až kým nebude okupovať celú lavicu a ja budem musieť počítať príklady a písať poznámky na kolenách. Bŕŕŕ, to nesmiem dopustiť! ,,Ahoj, ja som Oliver!´´ prihovoril sa mi ten okupátor lavíc.

Ešte v tú hodinu som sa o ňom dozvedela plno nových vecí, napríklad že sa volá Oliver Oravský, že pochádza z Košíc a presťahovali sa sem, pretože jeho otec tu dostal pracovnú pozíciu či tak nejako. ,,Tak deti nezabudnite, že zajtra sa rozdáva Valentínska pošta, preto keď chcete niekoho potešiť peknou Valentínkou, máte čas do konca vyučovania,“ oznámil profesor Závadsky. Keď som prišla na druhý deň do školy, pošta už bola rozdaná. Bolo mi nad svetlo jasné, že najviac listov dostal môj spolusediaci. Ja som dostala iba dva, od Miša a od Jakuba. Obidvom sa už veľmi dlho páčim, ale mne sa nepáči ani jeden. ,,Mohol by som ti niečo dať?“ opýtal sa ma Oliver a položil predo mňa obálku s nápisom ,,Pre Kláru“.  Celý deň mi vŕtalo v hlave, čo v tej obálke môže byť a ,,vŕtala“ do mňa aj Simona, prečo tú obálku neotvorím. Chcela som vyzerať cool, a tak som povedala, že ma to nezaujíma, aj keď ma išlo od nevedomosti roztrhnúť. Zo školy som utekala domov tak rýchlo, že by som predbehla aj Moniku z 5.A, ktorá vyhrala tohtoročné bežecké preteky. Nestrácala som čas, obálku som otvorila už na chodbe a začala som čítať: ,,Mylá Klára, vcera si bola na mna mylá a preto Ta chcem pozvat zajtra po škole na zmrzlynu. S pozdravom Oliver.“ Povedzme si úprimne, gramatika mu veľmi nešla, no aj tak to bolo to najmilšie, čo som kedy od chalana dostala. Žeby sa mi predsa len páčil? Ďalší deň po škole sme išli na spomínanú zmrzlinu. Bol veľmi milý, a dokonca si obliekol aj sviatočné nohavice. Čo čert nechcel, videla nás spolužiačka Natália. Aj tá bola do Olivera.

Ďalší deň v škole bol príšerný. ,,Počula si to už?“ opýtala sa ma Evka, ,,Oliver dal včera vraj pusu Natálii!“ Bola som zhrozená. Ako som si len mohla myslieť, že by som mohla chodiť s niekým takým, ako je Oliver?  Chcela som sa premeniť na paru a vypariť preč, no už začala hodina. Nedokázala som sa sústrediť a možno že mi vybehla aj z oka slza, ale povedala som si, že už som dospelá a dospelí predsa neplačú. Cez prestávku mi Oliver chcel dať nejaký kus papiera, no namyslená Natália mu ho vytrhla z ruky a pobozkala ho na líce. To už som nevydržala! Vybehla som s plačom z triedy, zamkla sa na záchodoch a ostala tam až do konca vyučovania. Domov som išla ťarbavo a od nervov som kopla snáď do každého kamienku. Zamkla som sa do izby a tíško plakala, až kým nezazvonil zvonček u vchodových dverí. Odhodlala som sa ísť otvoriť dvere. Neverila som vlastným očiam. Stál tam Oliver s niečím v ruke. ,,Chcel som ti to dať v škole, no tá odporná Nata ma zastavila,“ podal mi papierik. ,,Odporná?“ zneistene som sa opýtala, ,,ale veď si ju pobozkal?“  ,,Fuj, tú ropuchu? Ani za svet! Vymyslela si to. Veď ja mám rád teba!“ povedal a mne sa skoro podlomili kolená. Rozlúčili sme sa a ja som s nedočkavosťou prečítala, čo bolo napísané na papieriku. Od šťastia som sa rozplakala. Na papieriku bolo napísané: BUDEŠ SO MNOU CHODIŤ?

Ilustračné foto: FREEPIK.COM