“Pre Vatikán je dôležité, aby rozhodnutie kňaza založiť si rodinu bolo stabilné a zodpovedné. Nemá to byť tak, že dnes odchádzam a zajtra sa vraciam.”

Ondrej Štefaňak je dnes vysokoškolským pedagógom na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, žijúcim rodinný život. Ako katolícky kňaz sa však stal otcom a tým sa jeho príbeh vydal smerom, o akom drvivá väčšina z nás nemá žiadnu reálnu predstavu. Rozhodnutie zmeniť svoj život a zodpovedne prijať následky, ktoré z toho vyplývajú, nie je pohodlným krokom. O to náročnejšie je, keď tak urobí niekto, kto sa nachádza v pozícii, ktorá je často bežnými ľuďmi vnímaná ako niečo viac. Odvaha otvorene hovoriť o svojich krokoch a ochota podeliť sa o to zlomové, čo sa v živote môže prihodiť, je vzácna. Každý príbeh, ktorý vybočil z konvencie, nás učí empatii a rešpektu. Nikde nie je napísané, že naše vlastné koľajnice nemajú niekde na ceste výhybku.     

Ste rodák z Reľova, ukončili ste Gymnázium v Spišskej Starej Vsi a rozhodli ste sa študovať teológiu a stať sa kňazom. Ako spomínate na obdobie detstva a dospievania, gymnázia, ktoré súviselo s vašim rozhodnutím o budúcom povolaní?

V Reľove som prežil detské i mládenecké roky, v podstate až po koniec gymnázia. Spomínam si na to s láskou a vďakou voči tým, ktorí boli toho súčasťou. Myslím tým rodičov, ktorých si už Pán povolal k sebe, súrodencov, rodákov… Aj počas primičnej svätej omše som to vyjadril slovami básnika, Ivana Kraska: “Ja ďakujem vám, ľudia, veci, všetkým, jak z detstva rozpomienkou ostali ste v duši. I tebe, malá vieska s dobrým rodným domom…” Spomínam si na tieto roky naozaj v dobrom a tiež niekedy myslím aj na konkrétnych ľudí, stretnutia, zážitky. S mnohými rodákmi som v kontakte prostredníctvom sociálnej siete a podobne. Moje dospievanie sa odohrávalo na Gymnáziu v Spišskej Starej Vsi, ale aj v Spišských Hanušovciach, kde som navštevoval základnú školu. Boli to roky naplnené štúdiom, prácou na gazdovstve, ale aj službou pri oltári v pozícii miništranta.

Kedy sa stalo to, že ste sa rozhodli pre povolanie, ktoré je nepochybne iným, ako sú bežné svetské povolania?  

Všetko so všetkým súvisí. Aj moje rozhodnutie stať sa kňazom, ktorým som aj teraz, ma širší súvis. Mnohí vedia, že kňazom sa stáva človek navždy, hoci v súlade s platnou cirkevnou legislatívou a mojou aktuálnou situáciou už nevykonávam kňazskú službu… V nebezpečenstve smrti však môžem kohokoľvek platne vyspovedať a udeliť pomazanie nemocných, čo sa už aj stalo. (celé znenie článku nájdete v tlačenom vydaní).