Bylinková rubrika – Naozaj vyrástli len pre mňa…

od | okt 26, 2020 | Nezaradené | 0 komentárov

V minulom čísle som sa s vami podelila o skúsenosti s bylinkami, ktoré, ako verím, vyrástli len pre mňa. Stalo sa mi to opäť a nie len mne, aj mojim najbližším. Keď som mala pred dvomi rokmi vodu v kolene, najprv sme vykopali v marci zo zamrznutej zeme u mojej mamy v skleníku koreň kostihoja, z ktorého sme vyrobili masť. Bolo jej síce málo, ale na začiatok stačilo. Potom sme sa nestačili čudovať, keď mi v máji, doma pri garáži, úplne v rohu vyrástol veľký kvitnúci kostihoj, ktorý tam ​nikdy predtým nebol. A ešte jeden, hneď cez cestu, oproti nášmu domu na brehu potoka. Ďalej si pamätám, že keď môj otec začal mať problémy s prostatou, mama rozhodla, že potrebuje piť čaj z vŕbovky malokvetej. Tá rastie v okolí potokov a na vlhších lúkach od nížin po podhorské pásmo. Všade tam ju spolu s otcom hľadali, ale nenašli. Na svoj veľký údiv ju mama objavila raz ráno pri plote za chlievom, keď išla kŕmiť domáce zvieratá. Vŕbovka tam vyrástla akoby priamo na želanie. V jednej z dávnejších rubrík som písala aj o tom, ako som dostala zápal a infekciu kože. Potrebovala som si na radu mojej známej priložiť na opuchnutú nohu lopúch, ale v daždi sme našli len deväťsil, ktorý bol oveľa účinnejší. Na našom pozemku pod lesom nám po výdatných letných dažďoch vyrástlo toľko listov deväťsilu a takých veľkých, ako ešte nikdy v živote. A na záver mi nedá ešte nespomenúť, ako som písala do bylinkovej rubriky o trezalke. O tom, ako z nej vyrábam Jánsky opaľovací olej a že najlepšie je ho zberať okolo 24. júna, lebo vtedy má najväčšiu liečivú silu. Lenže tento rok bol z hľadiska klimatických podmienok úplne iný, než sme boli zvyknutí. Na jar veľmi suchý, potom veľmi daždivý. A tak, keď som išla s mamou hľadať trezalku, nikde sme ju nenašli, ani na miestach, kde vždy na sto percent rástla a boli jej rozkvitnuté plné lúky – nebolo jej  v období okolo Jána ani po ňom. Akoby sa po nej zem zľahla. No skrátka nikde nič, ani len náznak. Bola som z toho úplne zúfalá, lebo ten olej používam roky a na dovolenku som brala poslednú malú fľaštičku… Počas dovolenky som niekoľkokrát smutne zavzdychala, že potrebujem súrne nájsť niekde trezalku, lebo inak nemôžem ísť na slnko a celé leto je ešte len pred nami. Na dovolenku sme odcestovali 29. júna a vrátili sme sa 9. júla v noci. Ráno som sa zobudila a išla som ešte povykladať zvyšnú batožinu z auta. To, čo som zbadala v záhradke pred domom pri chodníku mi priam vyrazilo dych. Nevedela som, či sa mám smiať, či plakať od radosti. V kvetinovej hriadke pozdĺž celého okraja chodníka mi rástol nádherne rozkvitnutý ľubovník bodkovaný – trezalka. Keď som privolala manžela, ktorý počas dovolenky počúval moje lamentovanie, neveril vlastným očiam. A jeho reakcia bola: „To snáď ani nie je možné! O tom by si mala napísať príspevok do rubriky!“  A tak som napísala a verím, že aj vy ste to už niekedy zažili. Ak nie, skúste sa poobzerať okolo seba a preventívne si natrhajte liečivé bylinky, ktoré vyrástli len pre Vás a ktoré budete určite potrebovať. Verte mi!

Anna Babičová

Objednajte si predplatné na rok (18€) ihneď - stačí vyplniť formulár.

4 + 4 =